Na konci júna 2021 vyšiel na svetlo sveta preklad knihy poučení svätých otcov Modlitby na jazere, ktorú v rokoch 1921 - 1922 napísal biskup Nikolaj Srbský (Velimirovič). Preklad knihy do češtiny zo srbskej predlohy pripravil vladyka Kryštof, čestný metropolita Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. Publikáciu vydala Európska akadémia pre bezpečnosť a konflikty s podporou Európskeho fondu slovanskej písomnosti a kultúry.
V Bratislave uctili pamiatku zosnulých počas Veľkej vlasteneckej vojny. Dňa 22. júna sa pri pamätníku vojakom osloboditeľom v memoriálnom komplexe Slavín konali pietne podujatia so zapálením sviečok, kladením kvetov a vencov.
Dňa 27. júna sa v Ruskom centre pri Európskom fonde slovanskej písomnosti a kultúry konalo slávnostné udeľovanie cien účastníkom slovenského tímu, ktorý sa zúčastnil Medzinárodnej online olympiády v mentálnej aritmetike «Аkira Battle – Invázia čarodejov».
Viktor Antonovič Parchimovič sa narodil v roku 1942. V roku 1965 absolvoval Charkovský letecký inštitút, v roku 1988 - úplný kurz Inštitútu zvyšovania kvalifikácie vyšších vedúcich predstaviteľov najvyššieho stupňa štátnej správy Akadémie národného hospodárstva pri Rade ministrov ZSSR. Obhájil dizertácie kandidáta a doktora vied. Je nositeľom ceny Rady ministrov ZSSR. Bol aktívnym členom Akadémie technických vied, akademikom Medzinárodnej akadémie MATEiZ, čestným doktorom Rižskej leteckej univerzity. V rokoch 1980 až 1981 bol prorektorom Rižského inštitútu inžinierov civilného letectva vyznamenaného Červenou zástavou. Pracoval v konštrukčnej kancelárii, v leteckých závodoch, na univerzite, na Ministerstve civilného letectva ZSSR (v rokoch 1981 - 1987 bol zástupcom, v rokoch 1987 - 1991 vedúcim Oddelenia vzdelávacích inštitúcií), a v leteckej spoločnosti.
Ruské centrum v Bratislave vás pozýva k účasti na Celoruskej akcii „Sviečka pamäti“.
Dňa 4. júna 2021 o 10.00 hod. SEČ (11.00 hod. moskovského času) sa bude konať online konferencia predsedu Výboru Štátnej dumy pre vzdelanie a vedu, predsedu predstavenstva Fondu „Russkij mir“, doktora historických vied Viačeslava Nikonova.
