Európsky fond slovanskej písomnosti a kultúry usporiadal 13. apríla 2024 tematickú hodinu Človek vo vesmíre, venovanú Medzinárodnému dňu letu človeka do vesmíru. 12. apríla 1961 všetky rozhlasové stanice na Zemi hlásili senzačnú správu – vo vesmíre je človek! Bol ním 27-ročný občan Sovietskeho zväzu Jurij Alexejevič Gagarin.
Na základe knižničných a archívnych materiálov o histórii výskumu vesmíru vytvorili účastníci podujatia presnú chronológiu vtedajších udalostí: prvá umelá družica Zeme, prvý let človeka do vesmíru, prvý výstup človeka do otvoreného vesmíru, prvé spojenie vesmírnych lodí, prvá orbitálna stanica....
Účastníci tiež hovorili o úlohe Slovenska, ktoré prispelo k výskumu vesmíru. Ivan Bella bol prvým slovensk
ým kozmonautom, ktorý letel na ruskú výskumnú stanicu Mir. V roku 1999 sa spolu s Rusom V. Afanasjevom a Francúzom J.-P. Henrierom vydali do vesmíru s programom biologických experimentov a kultúrnym projektom Vlajka mieru. Slovensko sa tak stalo 29. krajinou, ktorá podnikla cestu do vesmíru. Po tejto udalosti krajina vstúpila do klubu vesmírnych veľmocí. Mimoriadny záujem účastníkov vyvolal fakt, že spolupráca Slovenska a Ruska v oblasti skúmania vesmíru trvá už viac ako 100 rokov. M. R. Štefánik ešte v roku1905 uskutočnil aj s ruským astronómom Alexejom Ganským niekoľko štúdií. V roku 1906 sa Štefánik po príchode do Petrohradu oboznámil s Pulkovskou hvezdárňou. Spolu s ruskými vedcami sa zúčastnil na vedeckej expedícii do Samarkandskej oblasti, kde pozorovali zatmenie Slnka. Portrét M. R. Štefánika možno dodnes vidieť v priestoroch múzea Pulkovskej hvezdárne.
Účastníci na záver podujatia rozprúdili živú diskusiu o súčasných možnostiach lietania Slovákov do vesmíru a vyjadrili nádej na spoluprácu medzi krajinami v oblasti vesmíru.
Preklad: Bc. Lívia Murárová