Rozhovor viedol Alexander FROLOV, Dňa 12.03.2017
Európa zostáva terčom pre nadnárodné extrémistické skupiny
Posledný summit Európskej únie, ktorý sa konal v dňoch 9. – 10. marca 2017 v novej budove sídla Rady EÚ v Bruseli, upútal osobitnú pozornosť, pretože na programe rokovaní bola nastolená otázka o zachovaní európskeho projektu. V mnohých veciach záleží to na tom, ako si Európska únia dokáže poradiť s následkami Brexitu aj dvoma vážnymi výzvami, a to terorizmom a nekontrolovateľnou migráciou. Na túto tému sa rozprával dopisovateľ našich novín s prezidentom Európskej akadémie bezpečnosti a konfliktológie (Slovensko), profesorom Igorom BONDARENKOM.
– Pán Bondarenko, čo v tomto ohľade vyriešil uplynulý summit?
– Bohužiaľ musíme uznať, že sa tam táto otázka nerozoberala priamo. A to napriek skutočnosti, že sa summit konal pred významnými voľbami v troch krajinách – Holandsku, Francúzsku a Nemecku; ich výsledky môžu otriasť existujúcim rozložením politických síl v Európe a vyvolať prehodnotenie starých politických hodnôt na celom kontinente. Je evidentné, že rozhodujúcim faktorom v správaní sa voličov pri hlasovacích urnách bude otázka zabezpečenia bezpečnosti v najširšom slova zmysle. A to je zase spojené s neutralizáciou dvoch najviditeľnejších hrozieb v Európe, terorizmu a nekontrolovateľnej migrácie.
V tejto súvislosti musíme skonštatovať, že čo sa týka migrácie, neboli zo strany vedenia Európskej únie prijaté skoro žiadne koordinované opatrenia, ak neberieme do úvahy zavedené kvóty pre prijímanie utečencov. Ale aj rozhodnutie o kvótach vyvolalo závažné rozpory. Pritom išlo predsa iba o 120 tisíc utečencov, ktorí sa nahromadili v Grécku, Taliansku a Maďarsku a ktorých bolo plánované prerozdeliť medzi zvyšné krajíny EÚ.
Maďarský premiér Viktor Orbán napríklad povedal, že rozdelenie migrantov podľa kvót ohrozuje „európsku kultúrnu a náboženskú svojráznosť.“ V zásade je ťažké nesúhlasiť s ním, keďže migranti vo svojej väčšine sa nechcú asimilovať s miestnym obyvateľstvom ani vnímať ustálené stáročné národné tradície. Práve naopak, ľudia pôvodom z Blízkeho a Stredného východu a zo severu Afriky presadzujú svoje predstavy o spoločenskom poriadku a nechcú ani dodržiavať zákony a ani byť pracovitými občanmi.
Nekontrolovaný príchod prisťahovalcov, medzi ktorými je veľa tých, čo majú bojové skúsenosti, výrazne zvýšil hrozbu teroristických útokov zo strany islamistov. Podľa Europolu bolo v roku 2015 spáchaných džihádistami 17 teroristických útokov. Je pozoruhodné, že presne taký istý počet teroristických útokov bol nimi spáchaný v období od roku 2006 do roku 2014. Celkovo od roku 1970 bolo spáchaných asi 12 tisíc teroristických útokov, avšak iba 0.5 percent z nich sa uskutočnilo v réžii radikálnych islamistov. Aktuálne tento ukazovateľ prudko narastá.
– Je pochopiteľné, že pre krotenie vypusteného džina je potrebná nielen celoeurópska zhoda, ale aj širšia spolupráca s Ruskom, Čínou, Iránom, Pakistanom a Saudskou Arábiou... Čo bráni Európanom v tomto smere?
– Existuje celý rad faktorov. Medzi nimi treba spomenúť podozrievavosť vo vzťahu k vymenovaným krajinám, ktorá sa neustále nanucuje verejnej mienke na Západe zo strany vládnucej politickej elity a finančnej oligarchie. Bol aj neskrývaný tlak zo strany bývalej administrácii USAAko bude postupovať nový „gazda“ Bieleho domu Donald Trump ešte nie je úplne jasné, ale spájať s nim nádej na radikálne zmeny v tejto veci sa asi neoplatí.
Existuje ešte jedna dôležitá vec. Nie je to náhoda, že sa Európa zaplavuje prisťahovalcami. Zdá sa, že existujú sily, ktoré chcú destabilizovať Európsku úniu. V prospech tohto svedči aj akási divná bezmocnosť západných spravodajských služieb voči hrozbe nárastu kriminality a terorizmu. Dochádza tu k absurdite. Trvá mesiace, kým je zadržaný páchateľ, ktorého identita je známa. A naopak, osoby, ktoré sú odôvodnene podozrievané zo zapojenia sa do teroristickej činnosti, sú náhle prepustené a nie je nad nimi zriadené náležité pozorovanie.
– Čo je potom príčinou?
– Myslím si, že niektoré finančné kruhy by dokonca získali na kolapse EÚ. V tejto súvislosti je možné hovoriť nielen o teroristickej hrozbe, ale aj o juvenilnej justícii, úpadku školstva, zničení tradičných rodinných hodnôt pod zámienkou vyjadrenia určitej tolerancie. Problém sa javí ako oveľa hlbší.
– Pred niekoľkými dňami generálny tajomník OSN António Gutteres vystúpil s iniciatívou založiť protiteroristické oddelenie na čele s jedným zo svojich zástupcov. Ako by ste to mohli okomentovať, vzhľadom na to, že v OSN už existuje podobný výbor Bezpečnostnej rady zriadený po udalostiach 11. septembra 2001?
– Vytvorenie v rámci teraz už celej OSN novej štruktúry zameranej na koordinovanie boja proti terorizmu, samozrejme, môžeme hodnotiť len pozitívne. Je nepravdepodobné, aby úlohy protiteroristického oddelenia duplikovali funkcie príslušného výboru Bezpečnostnej rady a tak vytvárali byrokratický neporiadok. Teror je bohužiaľ príliš rozsiahlym javom, ktorý je schopný, ako ukazujú najnovšie udalosti, dokonca tvoriť vlastné kvázi štáty a kontrolovať široké územia. V tomto zmysle je práce dosť pre všetkých. Podľa plánu by malo protiteroristické oddelenie OSN získať aj vyšší status.
Je potrebné poznamenať, že oddiel pre boj proti teroru už existuje v štruktúre politického oddelenia OSN. António Gutteres navrhuje premeniť ho na samostatné oddelenie. Tým pádom môže boj proti terorizmu získať jediné koordinačné centrum , čo je v súčasných podmienkach veľmi dôležité. Účinnosť jeho aktivít môže byť overená len v praxi.
Zverejnené na http://www.redstar.ru/index.php/syria/item/32501-v-ozhidanii-vyborov-i-teraktov