Od 29. marca do 1. apríla sme oslavovali Veľkú noc, ktorá je jedným z najobľúbenejších náboženských sviatkov na Slovensku.
Tento katolícky sviatok je veľmi podobný pravoslávnej Veľkej noci, ale predsa sa trochu líši. Podobne ako pravoslávni, aj katolíci sa na veľkonočné sviatky na Slovensku pripravujú vopred. Zvykom je robiť veľkonočné upratovanie, kupovať miestne dobroty a vyrábať veľkonočné ozdoby. Na námestiach v mestách a obciach sa konajú slávnostné jarmoky a koncerty.
Týždeň pred Veľkonočnou nedeľou kresťania slávia Kvetnú nedeľu. Na Zelený štvrtok ľudia zvyknú jedávať jedlá zo zelených potravín, napríklad zo špenátu alebo kapusty. Veľký piatok je spomienkou na ukrižovanie Ježiša Krista. Na Bielu sobotu sa v katolíckych kostoloch, ako aj v pravoslávnych chrámoch, dáva požehnanie sviatočného jedla a končí sa 40-dňový pôst. Veľkonočnú nedeľu ľudia trávia so svojou rodinou a chodia na návštevy. Sviatočné jedlá sa v jednotlivých regiónoch líšia, ale všade vás pohostia sviatočným slepačím vývarom, údeným mäsom a klobásou, syrom a samozrejme varenými vajíčkami. Na sviatočnom stole nechýba ani domáca pálenka.
Jednou z najcharakteristickejších veľkonočných tradícií na Slovensku je šibačka a polievanie, ktoré sa konajú na Veľkonočný pondelok. Je to deň plný radosti a veselenia. Podľa starej tradície navštevujú mladí muži a chlapci domy svojich dievčat, kamarátok a príbuzných, aby ich symbolicky „vyšibali“ korbáčom a poliali vodou. Tento rituál má priniesť zdravie, krásu a šťastie. Ako odmenu dostávajú muži kraslice, koláče alebo peniaze. V mestách sa dnes táto tradícia zmenila a dievčatá len jednoducho postriekajú parfumom.
Mnohé tradície sa, žiaľ, časom menia alebo sa stávajú minulosťou. Pokúsme sa nezabudnúť na hodnotu našich tradícií!
Autor a prekladateľ: Ľubica Skořepová