Русская версия Slovenščina English

80. výročie jediného úspešného povstania v koncentračnom tábore

 14. októbra 1943 na juhovýchode Poľska pri meste Lublin vypuklo v koncentračnom tábore Sobibor povstanie.
Sobibor bol jedným z táborov smrti, ktoré slúžili nacistickej ideológii  na vyvražďovanie Židov, sovietskych vojenských zajatcov a Rómov.

Povstanie vyburcovali väzni, ktorí boli v tábore súčasťou tajnej skupiny. Najprv ju viedol poľský Žid Leon Felhendler a neskôr poručík sovietskej armády - Alexandr Pečerskij. Podľa niektorých zdrojov sa na povstaní zúčastnilo až 600 väzňov. Približne 80 z nich zomrelo po zásahu elektrickým oplotením a polovicu väzňov na úteku zavraždili zložky SS v priebehu niekoľkých týždňov. Zvyšku sa podarilo ukryť v okolí alebo utiecť ďaleko od tábora. Z dostupných údajov sa predpokladá, že vojnu prežilo 50 z nich. Bol medzi nimi aj sám poručík Alexandr Pečerskij, ktorý sa so svojou skupinou prebojoval do Bieloruska, bojoval ako partizán a bol aj v radoch Červenej armády. Vo svojich zápiskoch spomína na zverstvá, ktoré páchali nacisti v Sobibore. Zomrel vo svojom rodnom Rostove nad Donom v roku 1990.

 

Strašnému osudu neunikli ani Židia zo Slovenska. Do koncentračných táborov odvliekli až 70 000 ľudí slovenskej národnosti,  pričom väčšina z nich na týchto miestach zahynula. Prvé rasové zákony boli na Slovensku prijaté v apríli 1939 a v roku 1941 začali vznikať pracovné tábory. Jedným z nich bol aj tábor v Seredi (60 km od Bratislavy). Slúžil ako nástupište pre transporty Židov zo Slovenska do tábora Sobibor. Na pôvodnom mieste tábora v Seredi bolo v roku 2016 slávnostne otvorené Múzeum holokaustu. Podľa riaditeľa múzea bolo v rokoch 1942-1945 deportovaných do Sobiboru až 25 000 Slovákov.


Históriu povstania v Sobibore dokumentujú filmy ako Útek zo Sobiboru (1987) a Sobibor (2016). Príbehy z tábora Sobibor opisujú vo svojej knižnej publikácii aj historici zo Slovenskej akadémie vied Hlavinka a Salner pod názvom Tábor smrti Sobibor Dejiny a odkaz.


Autor: Katarína Štoková