Ernest Miller Hemingway sa narodil 21. júla 1899 v Oak Parku v štáte Illinois v USA ako syn lekára.
Jeho otec spáchal v roku 1928 samovraždu. Ernest, najstarší syn zo šiestich detí, navštevoval niekoľko škôl v Oak Parku a písal poviedky a básne do školských novín.
Po skončení školy pracoval v rokoch 1917 až 1918 ako korešpondentom pre noviny Kansas Star.
Kvôli zraneniu oka, ktoré utrpel v puberte, nebol povolaný do prvej svetovej vojny. Dobrovoľne sa prihlásil do európskeho vojnového konfliktu a stal sa šoférom amerického Červeného kríža na taliansko-rakúskom fronte. V júli 1918 bol vážne zranený do nohy, keď sa snažil odniesť z bojiska zraneného talianskeho vojaka. Hemingwayovi bolo za jeho vojenskú statočnosť dvakrát udelené talianske vojenské vyznamenanie.
Po prepustení sa liečil v Michigane, potom odišiel do Európy, veľa cestoval a písal články pre Toronto Star.
V Paríži sa zoznámil s americkými spisovateľmi Gertrudou Steinovou, Ezrou Poundom, Scottom Fitzgeraldom a začal písať podľa zásady "hlavné je napísať jednu pravdivú vetu a ostatné bude nasledovať". V Paríži vyšli Hemingwayove prvé knihy - Tri poviedky a desať básní (1923) a zbierka poviedok V našej dobe (1924).
Hemingwayov prvý literárny úspech prišiel v roku 1926 s vydaním románu A vyjde slnko (Fiesta) o francúzskych a španielskych repatriantoch v 20. rokoch 20. storočia, v ktorom spisovateľ vyjadril zmýšľanie "stratenej generácie". Tento román sa stretol s pozitívnym ohlasom kritiky a upevnil Hemingwayovu povesť nádejného mladého spisovateľa.
Po vydaní ďalšej zbierky poviedok Muži bez žien (1927) sa vrátil do Spojených štátov a usadil sa na Floride v Key Weste, kde dokončil svoj druhý román Zbohom zbraniam, ktorý mal obrovský úspech u kritiky aj širokej verejnosti.
V 30. rokoch 20. storočia nastal v spisovateľovej tvorbe určitý útlm. Väčšinu času trávil na safari v Afrike, býčími zápasmi v Španielsku a rybárčením v americkom štáte Florida, čo sa odrazilo aj v jeho tvorbe. Medzi významné diela z tohto obdobia patrí poviedka Smrť popoludní v Španielsku (1932), spisovateľov prvý safari denník Zelené kopce Afriky (1935) a poviedka Mať a nemať (1937).
V roku 1937, počas španielskej občianskej vojny (1936 - 1939), po vyzbieraní peňazí pre republikánov, odišiel spisovateľ na front ako vojnový korešpondent pre Severoamerickú novinovú asociáciu a napísal scenár k dokumentárnemu filmu Krajina Španielska, ktorý režíroval holandský režisér Joris Ivens.
Výsledkom Hemingwayovho dlhého pobytu v krajine bola jeho jediná významná divadelná hra Piata kolóna (1938), ktorá sa odohráva v obliehanom Madride, a román Komu zvonia zvony (1940) o posledných troch dňoch amerického dobrovoľníka, ktorý položil život za republiku.
V roku 1940 si kúpil dom neďaleko Havany na Kube a odcestoval do Číny, kde v tom čase prebiehala japonsko-čínska vojna.
Hemingway sa zúčastnil na druhej svetovej vojne. Ako vojnový korešpondent sa zúčastnil na letoch britského letectva, opisoval vylodenie Spojencov v Normandii a v auguste 1944 vstúpil s americkými jednotkami do Paríža. Za svoju odvahu bol vyznamenaný Bronzovou hviezdou.
V roku 1950 vyšiel jeho román Cez rieku, v tieni stromov o staršom americkom plukovníkovi v Benátkach, ktorý kritici prijali chladno.
V roku 1952 časopis Life uverejnil Hemingwayov román Starec a more, lyrický príbeh o starom rybárovi, ktorý chytil a potom stratil najväčšiu rybu svojho života. Príbeh mal veľký úspech u kritiky i širokej verejnosti a mal ohlas po celom svete. Za toto dielo bola spisovateľovi v roku 1953 udelená Pulitzerova cena a v roku 1954 mu bola udelená Nobelova cena za literatúru.
V roku 1960 bol Hemingway na klinike Mayo v Rochesteri v Minnesote, kde mu diagnostikovali depresiu a ťažkú duševnú chorobu. Po odchode z nemocnice a s presvedčením, že už nie je schopný písať, sa vrátil do svojho domu v Ketchume v štáte Idaho.
Ernest Hemingway sa 2. júna 1961 zastrelil výstrelom z brokovnice.
Niektoré jeho diela, ako napríklad "Hostina, ktorá nikdy nekončí" (1964) a "Ostrovy v oceáne" (1970), boli vydané posmrtne.
Spisovateľ bol štyrikrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola Elizabeth Hadley Richardsonová, druhou priateľkou jeho manželky Pauline Pfeifferová. Hemingwayovou treťou manželkou bola novinárka Martha Gellhornová, štvrtou novinárka Mary Welshová. Z prvých dvoch manželstiev mal spisovateľ troch synov.