V roku 2025 bola v Bratislave v Európskom fonde slovanskej písomnosti a kultúry slávnostne otvorená bannerová fotografická výstava „Rusko. Unikátne regióny a ľudia“ – projekt, ktorý okamžite nastolil tón živého kultúrneho dialógu. Expozícia spojila práce účastníkov fotografickej súťaže „Môj ruský svet“ a premenila sa na skutočnú vizuálnu cestu. Rusko sa tu odhaľuje nie prostredníctvom suchých faktov, ale cez tváre, emócie a krajiny – od drsnej krásy prírody až po teplé, takmer rodinné scény každodenného života.
Priestor výstavy bol koncipovaný tak, aby sa návštevník postupne ponáral do rôznych svetov:
— „Tváre ruského sveta“ – úprimné, živé portréty
— „Pamätné miesta“ – ticho chrámov, veľkoleposť prírody a dych histórie
— „Udalosti“ – momenty, v ktorých cítiť rytmus života
Výstava sa rýchlo stala miestom príťažlivosti – ľudia sem prichádzali nielen pozerať, ale aj cítiť.
Od Bratislavy do Viedne – a ďalej
Po prezentácii na Slovensku sa výstava presunula do Viedne, kde bola predstavená v rámci intenzívneho seminára ruského jazyka a kultúry. Ten sa konal od 2. do 7. februára v priestoroch Ruského centra vedy a kultúry vo Viedni. Pre účastníkov to nebolo len vzdelávanie, ale skutočné ponorenie sa do jazykového a kultúrneho prostredia.
Seminár nadviazal na viac než šesťdesiatročnú tradíciu podobných programov v Rakúsku. Od roku 2014 ho organizuje Rakúska spoločnosť na podporu ruského jazyka a kultúry a Ruský dom vo Viedni sa už piatykrát stal miestom stretnutia ľudí spojených záujmom o ruský jazyk a kultúru.
Od februára do konca marca bola výstava prezentovaná vo Viedni – v priestoroch Ruského domu. Navštívili ju hostia mnohých podujatí, ktoré sa tam v tom čase konali.
Návrat a nový ohlas
Začiatkom apríla sa výstava vrátila do Bratislavy – a opäť sa ocitla v centre pozornosti. 9. apríla, v rámci osláv Dňa kozmonautiky, zaznela v Európskom fonde slovanskej písomnosti a kultúry nanovo – tentoraz pre mladé publikum. Galéria Aircraft sa naplnila hlasmi žiakov z dvoch gymnázií. Fotografie si prezerali bez zhonu, diskutovali, kládli otázky – a práve v týchto živých reakciách bolo zrejmé to najdôležitejšie: výstava „funguje“. Nielen ukazuje, ale zapája, prebúdza záujem a stáva sa impulzom na rozhovor o jazyku, kultúre a ľuďoch.
