Európsky fond slovanskej písomnosti a kultúry

Fotografická výstava SLOVENSKO. Príroda, kultúra, ľudia

Slovensko je perlou v srdci Európy, krajinou, kde sa príroda, kultúra a história spájajú do očarujúceho obrazu. Tu sa veľkolepé Tatry stretávajú s tichými dolinami, kde bystré rieky prúdia pomedzi zelené lúky, a kde starobylé hrady a drevené kostoly zachovávajú ozvenu starodávnych tradícií. Slovensko nie je len miesto na mape, je to duša, ktorá dýcha v každej krajinke, v každom ľudovom ornamente, v každom úprimnom pohľade jeho obyvateľov.

Výstava „SLOVENSKO. Príroda, kultúra, ľudia“ je chválospevom tejto výnimočnej krajine zachytenej cez objektívy fotografov, ktorých očarila jej krása. Do projektu sa zapojili mladé talenty, ktoré sú na začiatku svojej umeleckej tvorby, aj skúsení fotografi, ktorých tvorba si už dávno získala srdcia divákov. Každý z nich, vybavený fotoaparátom a inšpiráciou, zachytil svoj pohľad na Slovensko – jedinečné a mnohotvárne, ktoré dokáže pohladiť až do hĺbky duše.

Z množstva zaslaných prác porota vybrala tie práce, ktoré najvýraznejšie a najpôsobivejšie odrážajú dušu tejto krajiny a majú umeleckú hodnotu. Výtvarná riaditeľka výstavy Júlia Krasuľa s jemným citom pre harmóniu zhromaždila fotografie do desiatich tematických banerov, z ktorých každý odkrýva inú stránku Slovenska:

Fotografie na výstavu sa vyberali v rámci týchto tematických okruhov:

• Príroda – nekonečné lesy a horské vrcholy, kde človek stráca pojem o čase.
• Voda – súčasť nášho okolitého sveta, ktorá je významná pre všetko živé.
• Vzduch – ľahkosť rannej hmly a slnečných lúčov, ktoré všetko rozžarujú farbami.
• Ľudia – príbehy, v ktorých žije duša národa.
• Tradície – slávne festivaly, ľudové kroje a remeslá, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.
• Architektúra – od stredovekých hradov až po súčasnosť, v nej dýcha história.
• Prírodné javy – chvíle, ktoré rozbúšia srdce.
• Slovensko v detailoch – drobnosti, ktoré Slovensko robia nezabudnuteľným, od vyšívaných vzorov po starožitné dverové kľučky.
• Hlavné mesto – Bratislava, kde moderný život a história kráčajú ruka v ruke.
• Práca fondu Slovanskej písomnosti a kultúry – príspevok k zachovaniu kultúrneho dedičstva a podpore tvorivosti.

Každá fotografia nie je len záberom, ale príbehom naplneným láskou, obdivom a hrdosťou na Slovensko. Táto výstava je cestou, ktorá vás volá pocítiť teplo slovenského slnka, nadýchnuť sa vôní horských lúk, započúvať sa do zvonov starobylých dedín a uvidieť, ako ožíva duša tejto krajiny. Pripojte sa k nám, aby sme spolu spoznali „Moje Slovensko“, krajinu, ktorá navždy ostane v našom srdci.

1 Žiara Bratislavy

Bratislava je dynamicky rozvíjajúce sa mesto, ktoré zdobia historické pamiatky po boku moderných architektonických objektov. Charakter mesta sa odráža v jeho energii a živosti. Fotografi zachytili tanec svetla, zachovali pulz tohto starobylého a zároveň moderného mesta, ktoré starostlivo chráni svoju históriu.

Obzvlášť pútavá je tvorba žiakov detského fotoklubu Koliba. V rámci experimentovania s fotografiou a s dávkou fantázie deti premenili známe architektonické pamiatky Bratislavy, akými sú UFO či Zelený most, na výrazné a originálne umelecké fotografie. Mladí autori týmito snímkami ponúkajú vlastný pohľad a známe mesto maľujú novými farbami s neočakávanými interpretáciami.

2 Chránime tradície

Na Slovensku ľudia obozretne chránia národnú identitu dodržiavaním tradícií v každodennom živote. Nie sú to len scény z javiska, ale prirodzený tok života, v ktorom katolícke obrady zostávajú dôležitou súčasťou rodinných udalostí, regionálne kroje sa obliekajú na sviatky a ľudové remeslá žijú v ručnej výrobe predmetov bežnej potreby. V mnohých regiónoch sa pravidelne uskutočňujú tanečné, spevácke či remeselné súťaže, ktoré umožňujú Slovákom zachovať si svoju jedinečnú kultúru ako neoddeliteľnú súčasť života a nie ako umelo vytvorenú entitu.

3 Slovensko v detailoch

Práve z detailov sa skladá všedný život. Dopĺňajú tie najkrajšie spomienky. Štruktúra starého dreveného plotu, vzory na tradičných výšivkách, ošúchané rukoväte babičkinej truhlice alebo vôňa čerstvo pokosenej trávy na dedine, práve tieto maličkosti vytvárajú obraz domova. Ožívajú v spomienkach detí, prinášajú radosť a nostalgiu. Tieto fotografie zachytávajú jedinečné detaily Slovenska, ktoré formujú vnímanie domova, odovzdávajú teplo rodinných tradícií a spájajú celé generácie vďaka jednoduchým, no srdcu blízkym okamihom.

4 Hrady – strážcovia histórie

Hrady a zámky Slovenska sú mĺkvi svedkovia histórie, ktorých polorozpadnuté múry ovieva vietor času. Tieto historické pevnosti chránili životy, prežili striedanie generácií aj vládcov a stali sa dejiskami veľkých udalostí. O každom hrade kolujú legendy či povesti, ožívajúce v ich kamenných múroch.

Čachtice – tajomný hrad v Karpatoch, známy ako sídlo grófky Alžbety Báthoryovej, prezývanej „krvavá čachtická grófka“. Hrad v polovici 13. storočia vybudoval Kažimír z rodu Hunt-Poznanovcov ako pohraničnú pevnosť na ceste do Moravy a neskôr ho dostala rodina Nádašdy ako svadobný dar. Gotická architektúra a temné podzemia dodnes ukrývajú krutú históriu a jej záhady, a lákajú tak tých, ktorí chcú preniknúť do tajomstiev hradu. Po dobytí armádou Františka II. Rákocziho v roku 1708 začal hrad chátrať, ale jeho ruiny zostávajú národnou prírodnou rezerváciou vďaka vzácnym rastlinám na hradnom kopci.

Beckov – strážca histórie vypínajúci sa na 50-metrovom brale nad obcou Beckov. Postavený v 13. storočí na mieste veľkomoravskej pevnosti, strážil hranice Uhorska. V 14. storočí sa stal sídlom mocného šľachtica Stibora zo Stiboríc, ktorý ho prerobil v gotickom štýle. Hrad odolal obliehaniu Turkov aj kurucov, no po požiari v roku 1729 začal chátrať. Dnes jeho čiastočne zrekonštruované ruiny uchovávajú legendy o rytieroch a krvavej grófke Báthoryovej, bývalej majiteľke hradu.

Trnava a Trenčín prepájajú minulosť so súčasnosťou. Trnava alebo tiež Slovenský Rím je aj naďalej duchovným a kultúrnym centrom vďaka svojim kostolom a historickému dedičstvu. Obchodné a náboženské centrum chránili opevnené hradby postavené v 13. storočí. Trenčiansky hrad týčiaci sa nad riekou Váh, uchováva stopy rímskej éry. Na skale pod hradom je vytesaný nápis o víťazstve II. rímskeho légia v Laugariciu z roku 179 n. l. Hrad postavený v 11. storočí sa stal sídlom Matúša Čáka Trenčianskeho, pána Váhu a Tatier. Dnes je hrad kultúrnou pamiatkou, pri ktorej ožívajú príbehy o láske, bojoch a starovekých zmluvách, akou je aj Trenčiansky mier z roku 1335.

Hrady nie sú len zrúcaniny a múzeá, sú živými strážcami našej minulosti. Ich steny, v ktorých sa kedysi ozýval život, dnes ticho vítajú východy a západy slnka a pripomínajú nám tak večnosť dejín aj ich neuhasínajúceho ducha.

5 Všetky farby prírody

Zmeny ročných období, hra svetla a perspektívy umožňujú fotografom zachytiť výnimočné zábery odkrývajúce krásy slovenskej prírody. Slnečné cestičky lákajú na dobrodružstvo a pozývajú objavovať pestrú krajinu. Turistika aj cyklistika je na Slovensku veľmi populárna, v každom regióne sú dobre značené turistické chodníky. Prírodu Slováci poctivo chránia, a to vrátane ochrany zvierat, hmyzu či vzácnych rastlín. Na fotografiách je zachytená Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla, kde na kopci Sandberg rastú vzácne a chránené druhy: kosatec nízky, hlaváčik jarný, sinokvet mäkký, smldník piesočný (na Slovensku sa vyskytuje len tu) a gypsomilka zväzkovitá.<!--[if !supportFootnotes]-->[1]